dátum: 25.9.2005
čas: 11:50
miesto: ŠH PKO
góly: Bonaventura L., Tibor L.
žltá karta: Tibor L.
V druhom kole sme pohoreli ako malí chlapci. Skutočne to tak vyzeralo, nehrali sme ako kolektív. Prečo ? To je otázka pre mnohých z nás. Na vine je aj asi náš rýchly prvý gól. Po ňom sa to začalo, naša prehra.
Ale späť k zápasu pekne od začiatku. Po dlhých mesiacoch sme zavítali do PKO, hale rozmerovo menšej ako Mladosť, či BCT. Ale to je dôsledok našej katastrofálnej minuloročnej sezóny. Úvod v nej nám však vyšiel ukážkovo. Hneď v prvej minúte sa po Marekovej prihrávke zapísal do listiny strelcov Boni. A to bolo pre nás paradoxne na škodu. Nedokážem sa ubrániť dojmu, že niektorý sa vnútorne uspokojili a hrali bez srdca. Výsledkom bol obrat v zápase v priebehu troch minút. Po dvoch fatálnych chybách sme inkasovali dva góly a v deviatej minúte prišla chyba tretia a prehrávali sme šokujúco už o dva góly. Peťo v bráne ani za to veľmi nemohol, i keď skoro každá strela na našu bránu znamenala gól. Do polčasu prišiel ešte jeden.
Do druhého polčasu sa do brány postavil Stenly a otvorili sme hru. Veľmi sa však nedarilo. Snažili sme sa, ale chýbala rýchla realizácia myšlienky. Úplne sme sa prispôsobili súperovmu tempu a ich rýchle tykadlo dokázalo neraz podržať loptu a natiahnuť čas. I keď najviac nás privádzali do zúrivosti niektoé výroky rozhodcov. Ale to si musíme uvedomiť, že sme o ligu nižšie a tým pádom aj kvalita rozhodcov nie je tá, aká bola v druhej slovenskej lige. V polovici druhého polčasu Boni nahral Tiborovi, ten mu už loptu navrátil, trochu ju podržal v bránkovisku a z ostrého uhla znížil náskok súpera. Potom sme sa všemožne snažili, niektorí si už ani nezahrali, nechali hrať "kvalitnejších" v nádeji, že sa rovnako obetujú pre mužstvo, v podobe lepšieho výkonu. Avšak pri pohlade na nechuť niektorých hráčov sa, po strate lopty, vrátiť a brániť, som mal na vec iný názor. V závere zápasu sme inkasovali ešte jeden gól, a tak si ani Stenly neudržal čisté konto.
Možno bude pre nás (všetkých !) dobrým ponaučením. V tomto som stále optimista. Osobne si totiž nemyslím, že stačí byť dobrý, resp. lepší ako ostatní a prísť si odohrať svojich pár minút a po zápase, či tréningu sa zbaliť a odísť. Nebránim sa diskusii, ale na niektoré veci sme ako mužstvo asi ešte nedozreli. A kolektív sa buduje stále. Niekto odíde, niekto príde. Ale nikdy nemôže prísť k samouspokojeniu sa svojim výkonom, či prístupom.