|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
celkové výsledky turnaja
Bola to naša premiérová účasť na tomto turnaji. Do Pardubíc sme mnohí pricestovali aj s manželkami, či priateľkami, a Fekovci aj s malým Peťkom.
Predvoj nám spravili Pajdo so Zuzkou, ktorí cestovali už vo štvrtok doobeda, ostatní sme vyrážali v sobotu ráno
z bratislavského Lamača. Sklamaním pre mňa však bola, deň pred odchodom ohlásená neúčasť Tibora a
Boniho. Pred jedenástou sme dorazili do Pardubíc, ubytovali sa, prezentovali na turnaji a vstúpili do bojov
v základnej skupine zloženej z nás a štyroch českých mužstiev. Nastupovali sme v tejto zostave:
Hralo sa na umelej tráve "posiatej" rozdrobenou gumov (asi) z automobilových pneumatík. Veľké futbalové ihrisko bolo rozdelené na štyri menšie, my sme hrali na ihrisku označenom písmenom "C". Hrací čas bol 2 x 10 minút. Vcelku pekný areál, až na to, že objek bol bývalými kasárňami. A vojenčina ..., tá aspoň mne nevoňala. A tú sú naše sobotné výsledky:
Po zápasoch sme sa odobrali do svojich izieb, odkiaľ sme vyrazili do mesta s halvným cieľom, zabezpečiť vhodnú masť na Máriov narazený kotník. Potom sme sa navečerali a niečo popili v steak stanici, odkiaľ sme sa vrátili na hotel. Tu sme dokončili deň pri sledovaní zápasu o bronz, pri pive a fernete. Ráno sme sa pozobúdzali a prišli na ihrisko odohrať ďaľšie tri zápasy. Z nich nakoniec boli iba dva, lebo jeden zo súperov nepricestoval. Tie sme však akosi vypustili, mnohí z nás mali pred očami dlhú cestu domov a očakávané finále medzi Francúzskom a Talianskom. I keď súperi už boli kvalitnejší ako v sobotu, posúďte podľa našich nedeľných výsledkov:
Takto slávne, či neslávne sme skončili na turnaji. Zo 60 mužstiev sme sa prebojovali medzi lepších 32, avšak osemfinále sme veľmi už hrať nechceli. Bol to pekný zážitok, príjemné prostredie, milí ľudia a hlavne, boli sme dobrý kolektív, vrátane našich žien. Pre ilustráciu dobrej nálady a pohody pripájame aj pár fotiek: