Po prvý raz v histórii nášho mužstva sme sa zúčastnili tohto turnaja, a hneď s takým dobrým výsledkom.
i keď tento turnaj asi nie je veľmi medializovaný, má však kus svojej kvality a histórie. Doteraz bol problém v tom,
že minimálne polovica mužstva nastupovala na tomto turnaji vo farbách iných mužstiev, tentoraz sme sa však dohodli,
a pomohla tomu aj dvojtýždňová prestávka v kolotoči našej sálovkárskej ligy. Žiaľ, termín turnaja sa prelína s termínom jarných
školských prázdnin a tak aj to narušilo zloženie mužstva. Hralo sa (v piatok a sobotu) v štyroch skupinách a ich víťazi
nastúpili na nedeľnú finálovú skupinu. My sme začali b sobotu o 13:35 a končili o 19:00 v tejto zostave:
Spočiatku sme mali problémy zvyknúť si na "skákavú" loptu, po čase sme si s ňou však potykali a porozumeli. V prvom zápase ešte nehral Mash a Tibor, ktorý riadil mužstvo z lavičky. A to bolo dôležité pre naše mužstvo a náš herný prejav. Nájsť si vlastnú tvár a zo zabezpečenej obrany rozbíjať obranné valy súpera. Ďaľšie tri zápasy sme dohrali v kompletnom zložení. Veľmi mi je ľúto iba zranenia Mária v poslednom zápase, keď sa mu vykĺbil lakeť. Naše výsledky:
A zrovna posledný zápas bol rozhodujúcim zápasom o víťazovi v skupine. I napriek našej snahe a vyrovnávajúcom góle
sme inkasovali smrtiacu ranu v podobe tretieho gólu, ktorý nám vzal radosť z možného prvenstva v skupine. Skončili
sme teda druhý. Ale keďže nám náš finálový súper prepustil, kvôli plánovanému priateľskému stretnutiu vo veľkom futbale,
účasť v ďaľšej fáze turnaja, museli sme myslieť aj na nedeľu. keďže nemohli traja hráči z pôvodného mužstva, skúsili
sme osloviť dvoch kanonierov z družobného BF PosAm, Lubora a Vaša. Ukázalo sa, že som urobil veľmi správne rozhodnutie,
i keď účasť bola podmienená hlavne ich súhlasom. A tak koniec olympijského hokejového stretnutia našich borcov s borcami s USA
musel byť pre väčšinu aj koncom pitky a oslavy výsledkov turnaja. Po pár hodinovej prestávke sme sa teda stretli v hale
opäť, tentoraz víťazi ksupín a my. Ráno o 8:00 nás čakal zápas s hviezdami obsadeým mužstvom Kiwi a následne s mužstvom
Železničiarov a Rovinky. nebyť zaváhania alebo ešte ospalosti v prvom zápase, mohli sme byť o jednu priečku vyššie.
nestalo sa, ale aj tak sme si z turnaja odniesli okrem zážitkov aj ceny. Okrem nášho pohára to bol
Mário, ktorý získal cenu za najlepšieho brankára turnaja. Za jeho výkony mu musíme
poďakovať, halvne kvôli tomu, že do každého zápasu nastupoval so sebazaprením, po sobotňajšom zranení. I napriek tomu privádzal
súperových hráčov do zúfalstva, a určite nám ho všetci závideli. Na druhej strane skvelé kvarteto pozostávajúce z našich pilierov
Stenlyho a Peťa doplnené posilami Luborom a Vašom
predviedlo svoje kvality a trhalo siete súperových brán.Zo siedmych našich nedeľných gólov dali päť ! Druhé kvarteto
nielen vďaka oveľa vyššiemu vekovému priemeru ,sa hru snažilo iba kontrolovať a príležitostne vyraziť do brejkov. Celková
taktika sa podarila na chválitebnú, a verím, že naša hra sa nie veľmi početnej diváckej kulise páčila. V poslednom zápase
ešte visela nádej, že mužstvo Kiwi stratí aspoň bod, čo by nám prinieslo najvyšiu métu. Nestalo sa, a ostalo nám druhé miesto.
V nedeľu sme nastúpili v tejto zostave:
Celkový náš dojem bol snáď pozitívny a pripomínam, že okrem pohára za druhé miesto, ktorý bude pravdepodobne
pútať zraky návštevníkov firmy Festglas na Holubyho námestí v Pezinku, si viac ako zaslúžene z turnaja, okrem zranenia,
odnáša trofej za najlepšieho brankára aj naša brankárska jednotka (prepáč Stenly), Mário !
Žiaľ tesne pred zväčnením tejto fotografie odišli naše víťazné posily Lubor a Vašo, čo mi je veľmi lúto.
Touto cestou by som im ešte raz poďakoval za pomoc a skvelú prezentáciu svojho futbalového talentu. Verím, že
sa čoskoro opäť stretneme v spoločnom mužstve. Rovnako svoj diel pričenenia sa o tento výsledok majú okrem
hráčov na fotografii, aj tí, ktorí v sobotu vybojovali dôležité body, a v nedeľu sa už z (ne)objektívnych
dôvodov nemohli dostaviť. A na záver si môžte detailne pozrieť našu trofej, kliknutím na jej miniatúru: