Po druhý raz v histórii nášho mužstva sme sa zúčastnili turnaja "Pohár Slovnaftu", tento rok sme však neskončili so žiadnou trofejou.
Situácia pre tým sa nezačala vyvíjať práve najlepšie, Citrónovci dali prednosť turnaju odborárov v Prievidzi, Stenly bol po zápale pľúc a Palo zvažoval svoju aktívnu účasť. Nakoniec sa aspoň v nedeľu prezliekol,
a mohol rozhodnúť. Nakopol však len brvno. Prvý zápas sme začali hrať o 16:40 a skupinu sme dohrali o 21:15. V tejto zostave:
Musíme si priznať, celý trunaj sme mnohí mali problémy zvyknúť si na "skákavú" loptu. To sa odrazilo v mnohých nepresnostiach, obstáli sme však dobre. Prvé dva zápasy sme s prehľadom a disciplinovanou hrou uhrali bez inkasovaného gólu. V treťom sa už dostavila eufória a hrali sme úplne otvorene, čo sa odrazilo aj na výsledku a v poslednom zápase sme pohoreli. Sebaistota presiahla zdravú mieru a mysleli sme si, že súper si dá góly sám a nebude nám chcieť dať ani jeden. Nevracali sme sa a nepomáhali navzájom tak, ako v predchádzajúcich zápasoch a až za stavu 0:3 sme pochopili, že to takto nepôjde. vyrovnať sme už však nestihli. Naše výsledky:
A zrovna tento, spomínaný posledný zápas bol rozhodujúcim zápasom o víťazovi v skupine. Skupinu sme teda nezvíťazili a snáď zanechali dobrý
dojem. V obecenstve sa okrem našich rodinných príslušníkov objavil aj náš bývalý spoluhráč Bari.
Po tomto poslednom sobotňajšom zápase sme sa rozišli a stretli v nedeľu doobeda. V šatni sme sa len veľmi pomaly schádzali a nevyzeralo to
najlepšie. v poslednej chvíli však prišiel Braňo a z telefonátu som sa dozvedel, že to zabalil
Boni, lebo o 13:00 mali zraz na zápas veľkého futbalu.
V nedeľu sme nastúpili v tejto zostave:
Vedeli sme, že prehre v štvrťfinále sa nikto nepoteší, lebo pre porazeného púť v turnaji skončí, nechceli sme to byť však my. Od začiatku bol zápas veľkým bojom a šance sa rodili ťažko. Najväčšiu mal Palo, netrafil však. Potom v závere polčasu bolo
dosť dusno, rozhodca to však ustál a zápas neprerušil ani po jeho napadnutí súperom. My sme ostali z toho akosi zaskočení a náš výkon v druhom
polčase bol o niečo horší. Nakoniec sme inkasovali hlúpy gól po zbytočnej strate lopty v slalome cez stred ihriska. Začali sme sa opäť rozbiehať
a atakovať bránu súpera, bezúspešne. Nakonic nás rozhodca na konci úplne znechutil, minútu pred koncom a vylúčil nášho hráča za
Máriovu ruku mimo bránkoviska a to chcel dokonca, aby súper kopal proti nám penaltu !!!
Samotný hráči súpera mu nakoniec dohovárali, že je to blbosť, ale to som už na protest nielen s Tiborom opúšťal ihrisko. A potom sme
ešte inkasovlai druhý gól v oslabení. Nič sa však nezmenilo, možno sme boli oveľa viac sklamaný z priebehu semifinále, hlavne však Mário. Snáď sa z toho všetci vyspíme a začne hrať tak, ako prvé dva zápasy v turnaji, ako normálni chalani,
ktorí to chcú hrať a baví ich to i napriek tomu, že niekedy proste treba zamakať oveľa viac ako sa chce.
A na záver pripájam dve momentky z nedeľného zápasu, ktoré rozhodli o zápase:
|
|
|