Niečo o nás

    Sme takí "obyčajní" chlapci (už dospelí muži), ktorí sa rozhodli obetovať kus svojho voľného času futbalu. Prečo zrovna sálovému ? To sa opýtajte niekoho z nás. Každý Vám možno povie niečo iné, ale každého z nás spája túžba po víťazstve, radosť z hry, z dobrého kolektívu. Keby to tak nebolo, nevznikla by ani táto stránka. Preto Vás vítam medzi "nami"...

   Naše začiatky siahajú do nedávnej minulosti. Ako sa už podľa názvu môžte dovtípiť, náš pôvod je odvodený od jedného známeho bratislavského športového klubu - Interu. Začiatkom deväťdesiatych rokov sme sa začali stretávať nielen na športových podujatiach, predovšetkým futbalových, ale aj pri iných príležitostiach.
   V roku 1993 sme sa ako väčší kolektív začali pravidelne stretávať v jednej miestnosti pod tribúnou futbalového štadióna Interu, ktorá sa neskôr stala našou klubovňou. Držali nás predovšetkým naše sympatie k žlto-čiernym farbám. Dňa 9.12.1993 sme zaslali žiadosť o registráciu nášho Fan Clubu na Ministerstvo vnútra a o necelý týždeň, 14.12.1993 sme oficiálne začali byť organizáciou so všetkými "formalitami". Pravidelne sme organizovali zájazdy na športové stretnutia interistov do blízkeho i širokého okolia.
   V lete, presnejšie dňa 16.7.1994, sme na bratislavskej Kuchajde zorganizovali prvý ročník Inter Fan Cup-u za účasti redakcie Športu, Fan Clubu Spartaka Trnavy a nás, kde sme skončili na druhom mieste. Už vtedy sme rozmýšlali nad tým, že by sme mohli začať hrávať nejakú futbalovú ligu. Nakoľko hrať veľký futbal nebolo veľmi reálne, rozhodli sme sa pre už rozbehnutú bratislavskú ligu v sálovom futbale. V decembri roku 1994 sme vyhrali kvalifikáciu o postup do jednej z bratislavských tretích líg, do skupiny "C", kde sme v ročníku 1995 skončili na ôsmom mieste.
   V dňoch 2.-4.6.1995 sa konal v Bratislave turnaj futbalových fanúšikov na európskej úrovni - EURO-CUP, kde sa náš Fan Club umiestnil na druhom mieste, čo bol asi náš najväčší futbalový úspech. Asi o mesiac neskôr sme už "ovenčení" titulom vicemajstra z "ME" Fan Clubov zorganizovali
druhý ročník Inter Fan Cup-u za účasti ďalšieho sálovkárskeho mužstva Kofola "Ž" a Fan Clubu Spartaka Trnavy. Tento turnaj sa nám podarilo vyhrať. V auguste k nám pricestoval náš prvý zahraničný súper z Rakúska, SSV Hollabrunn, s ktorým sme zohrali priateľský zápas, ktorý sme prehrali 5:3. V októbri sme na oplátku cestovali my na náš prvý zahraničný zápas, a to na turnaj do mestečka nášho prvého zahraničného súpera Hollabrunnu. Tento sme úspešne zvládli a odnášali si pohár určený pre víťaza turnaja. Tu niekde sa začali písať priateľské vzťahy medzi nami a už zmieneným mužstvom SSV.
   Nasledujúce leto, koncom júna, sme opäť zavítali na turnaj do Hollabrunnu, kde sa nám podarilo zopakovať prvenstvo. Dňa 13.7.1996 sme boli pre zmenu aktérmi hodového zápasu v Dolanoch, kde sme s miestnymi ligistami prehrali 3:1. Týždeň po tomto zápase sme sa zúčastnili turnaja na Morave, presnejšie v Hraniciach, kde sme sa za účasti Fan Clubu Trnavy, Dukly Praha a domáceho mužstva AFC Cement umiestnili na striebornej priečke. Po kratšej prestávke sme sa predstavili v neďalekej dedine Jánovce, kde sme vyhrali turnaj za účasti TJ Jánovce a Colnice Berg. Prvého septembra sme zorganizovali ďalší ročník Inter Fan Cupu za účasti Fan Clubu Lokomotívy Košice a dvoch bratislavských mužstiev Kofola "Ž" a Hujeri. Aj v tomto turnaji sa nám podarilo uhrať dobré výsledky a skončili sme na peknom druhom mieste. Náš druhý rok pôsobenia v sálovke sme skončili na deviatom mieste.
   Neskôr sme sa až tak často nezúčastňovali rôznych futbalových zápasov, ale viac sa sústredili na ligu v sálovom futbale, v ktorej nám to v tom období veľmi nešlo. Ročník 1997 sme skončili na 15. mieste a po jeho skončení cestovali na vianočný turnaj do neďalekého Šamorína, kde sa nám pri účasti ich ligového výberu a dvoch miestnych sálovkárskych mužstvách Paraboysu a IFK Saturn vďaka nie dobrému skóre ušlo iba posledné, štvrté miesto.
   Ani nasledujúci ročník sálovkárskej ligy nebol pre nás úspešný a skončili sme, síce lepšie ako predchádzajúci ročník, ale iba na štrnástom mieste. V apríli a júni sme opäť cestovali k už našim starým známym z Rakúska do Hollabrunnu na priateľské zápasy. 27.12.1998 sme boli druhýkrát pozvaní na vianočný turnaj do Šamorína na Franco Cup, kde sme si napravili reputáciu a skončili na peknom druhom mieste. O to boli naše spomienky na tento turnaj lepšie ako z predchádzajúceho roku.
   V januári roku 1999 sme sa zúčastnili na kvalitne obsadenom turnaji O putovný pohár Dopravoprojektu v sálovom futbale, ktorý sa konal v bratislavskej športovej hale Mladosť. Tu sme po kvalitných zápasoch obsadili tretie miesto a v trochu pozmenej zostave sme bojovali o čo najlepšie výsledky v našej tretej bratislavskej lige v sálovom futbale.
    Ročník 1999 prebehol ako voda a po poslednom zápase sme mali čas zamyslieť sa nad našími vystúpeniami a spytovať si svedomie po niektorých nešťastne prehraných alebo remízových zápasoch, ktoré spôsobili, že sa nám nepodarilo postúpiť do vyššej súťaže. Priamo a doslovne zo šatne po tomto zápase sme vyrazili na slávnostnejšie ukončenie ročníka, kde sme si opäť utužili priateľské vzťahy, niečo popili a zaspievali si. Potom sme sa pravidelne zúčastňovali tréningových zápasov a tešili sa na každoročné turnaje. V decembri sme sa po tretí raz zúčastnili veľmi kvalitne obsadeného turnaja v Šamoríne, kde sme sklamali, predovšetkým po kondičnej stránke. Po prehratých zápasoch s výberom hviezd južného Slovenska, ligovým výberom Šamorína a remízou s domácim Francom skončili na poslednom mieste. V januári už magického roku 2000 sme boli opäť pozvaní na kvalitne obsadenom turnaji O putovný pohár Dopravoprojektu v sálovom futbale, ktorý sa konal v bratislavskej športovej hale Mladosť. Po priemerných výkonoch sme nakoniec obsadili štvrté miesto (zo šiestich zúčastnených mužstiev 1. a 2. bratislavských líg).
    Počas prípravy na nový ročník sme nabrali novú posilu do brány a momentálne máme na tomto poste silnú konkurenciu. Náš kapitán sa "presťahoval" na hosťovanie do nemenovaného konkurenčného mužstva. Súťaž sme rozbehli veľmi sľubne a v jarnej časti sme mali na svojom konte len dve prehry a tri remízy. V lete sme sa snažili, chodievali si zahrať aj futbal na malé bránky, ale s účasťou to bolo niekedy biednejšie. V auguste sme zohrali priateľský zápas so zástupcami dobrovoľného požiarneho zboru v Pod. Biskupiciach, ktorý pravidelne absolvuje turnaje vo futbale po celom Slovensku, na hlavnom futbalovom štadióne Spojov. Zišlo sa nás síce iba torzo, boli sme doplnení o niektorých hráčov nášho príležitostného súpera z telocvične počas letnej prestávky, ale aj tak sa nám podarilo vyhrať. Dva snímky z tohto zápasu nájdete aj v rubrike fotogaléria.Pred začiatkom odvetnej časti sme si pozvali prvoligového súpera do haly Mladosť, a zahrali si taký malý priateľský zápas, z ktorého máme spravené aj dve fotografie.  Do zostavy sa nám vrátil z hosťovania náš už bývalý kapitán a poniektorí hráči si asi vstúpili do svedomia a začali sme chodiť nielen na zápasy, ale aj na tréningy v hojnejšom množstve ako v minulosti. Príklad z jedného takéhoto tréningu tiež nájdete v rubrike fotogaléria. V mužstve sa začína hovoriť o veľmi reálnej šanci na vysnívaný postup do druhej bratislavskej ligy.
    Ako sa už teda začalo hovoriť, tak sa aj stalo a my sme už momentálne mužstvo druhej bratislavskej ligy. Za dosiahnuté druhé miesto sme dostali pohár. Počas prestávky sme v decembri opäť absolvovali turnaj v Šamoríne, kde sme v tvrdej konkurencii trénovaných protihráčov hrajúcich futbal za ligové mužstvá, obsadili tretie miesto. Začiatkom januára sme si zabezpečili prípravný zápas proti prvoligovému bratislavskému mužstvu Perpetumu "B". Nemôžem samozrejme hovoriť o plnom nasadení z obidvoch strán, ale tento zápas sme vyhrali my 2:1. Poslednou ostrou previerkou pred začiatkom sezóny 2001 bol opäť turnaj O pohár Dopravoprojektu v januárovom termíne, kde sme skončili na treťom mieste a zároveň sme po ňom pribrali dve nové posily.